záhlavie © Ryōgo Narita
mmmm

Nepekný opening

6. dubna 2018 v 17:51 | Lokusta
"Ten opening je odbitý!" bola moja myšlienka, keď som prvýkrát uvidela úvodnú zvučku k Natsume Yuujinchou Roku (2017). Vyzerá to akoby ho štúdio Shuka vyrábalo v predhistorickom období, keď sme boli radi, že na PowerPointe možno robiť efekty. Preto je daný opening pre mňa veľkým sklamaním.

 

Dve roviny

1. dubna 2018 v 11:58 | Lokusta
Na sérii Inuyasha (2000 - 2004) sa mi páči, že príbeh má dve roviny. Prvá a uprednostňovaná je pre mladšie publikum. Reprezentuje ju vzťah Kagome a Inuyashu, do ktorého sa zaplieta Kouga. Má zábavno-romantickú povahu. A potom je tu druhá rovina, predstavujúca skutočný, dospelý vzťah medzi Kikyou, Inuyashom a Narakom. Tieto roviny sa takmer nepretínajú. Skôr je to tak, že Kagome vstupuje v niektorých epizódach do dospelého sveta a potom ho opätovne opúšťa. Ak v epizóde dominuje Kikyo, Inuyasha prechádza do jej roviny a Kagome sa stáva aktívnym pozorovateľom. Vzťah medzi násťročnými predstaviteľmi má neškodnú povahu, čo je v opozícii ku vzťahu medzi dospelými. Divák si hneď uvedomí, že v scénach medzi Narakom a Kikyo sa deje niečo úplne iné, než medzi vydajachtivým Kougom a Kagome. Prejavuje sa to aj v riešení situácií v príbehu. Kde si násťročný hrdinovia nepomôžu, tam prichádza dospelá Kikyo.

Magické číslo tri v Princess Tutu

11. ledna 2017 v 19:50 | Lokusta
Na blogu som sa už dotkla rozprávkových/ľudových prvkov v anime. Konkrétne som hovorila o doslovnosti a o metamorfóze v Howl no Ugoku Shiro (2004), a o priestorovom umiestnení - veža v Princess Tutu (2002 - 2003). Tentoraz sa opäť vrátim k Tutu a budem sa venovať magickým číslam. Konkrétne sa pozriem na magické číslo tri a s ním súvisiacu gradáciu, ktorá vzniká priamoúmerne s jednotlivými odpočítavaniami. Bude ma zaujímať, aká je funkcia tohto čísla a či vôbec nejaká je, či to nie je len vloženie zaužívaného postupu do rozprávky.

 


Druh animácie

30. listopadu 2016 v 11:50 | Lokusta
EDIT: Článok bol 14. decembra rozšírený o druhú časť (ale aj tak s ním nie som spokojná).

Stará vs nová animácia je jednou z veľkých tém otaku komunity. Osobne sa radím do tej skupiny, ktorá akceptuje vývoj animácie a súčasne pristupujem k starej animácii ako k samostatnej estetickej kategórii. Častokrát mám väčší umelecký zážitok z kvalitnej animácie 70. - 80. rokov ako z dnešnej. Prečo? Neviem. Nedokážem to presne pomenovať. Výria mi v hlave len abstraktné pojmy. Dokážem však povedať, či by sa mi páčil remake konkrétnych anime. Napríklad pri Kaze to Ki no Uta by som proti novodobému kabátu nič nemala. Ale pri Akage no Anne (1979) by mi to už prekážalo.

Stereotyp ako rozprávačský/zobrazovací postup

12. listopadu 2016 v 20:12 | Lokusta
---ide o americký komiks, nie o mangu---

Opakovane čítam Dospelosť je mýtus (pôvodom webkomiks) od Sarah Andersen. Ide o zbierku krátkych komiksov, ktoré vtipne zobrazujú dnešnú realitu mladých. Konkrétne "tento komiks ilustruje, ako presurfujeme na internete celé víkendy, trápi nás neznesiteľná agónia, keď sa na ulici držíme za ruky s úžasným chalanom, celý deň snívame, ako konečne prídeme domov a oblečieme si pyžamo, a sme zvedaví, kedy tá dospelosť konečne začne aj u nás."