záhlavie © Ryōgo Narita
mmmm

Tylor má šťastie

25. března 2015 v 7:33 | boliestka.blog.cz
Náhoda a šťastie patria k pilierom dobrodružných príbehov. Bez nich by hrdina ťažko prežil nebezpečenstvá číhajúce v každej epizóde. Kapitán Tylor to má obdobne. Teroristi, loď duchov, útok nepriateľskej flotily... i Mrakoplaš by sa zapotil. Ten má našťastie na svojej palube Dámu (a Zavazadlo), takže všetko končí s humorom (len si spomeňte na legendárnu tehlu v ponožke!) Prečo mi chýba podobný pocit nadšenia pri Musekinin Kanchou Tylor (1993)? Prečo nie je kapitán komický?


Lovím v pamäti humorný moment. Jeden som objavila. Katori a blonďavá parochňa. Kto mohol očakávať, že je náš bišík holohlavý? To bolo vtipné. Čo ešte? Úvodná epizóda. Tylor v nej vracia zbraň teroristovi, ktorú mu z rúk vykopla odvážna Yuriko. Uvažujem ďalej... Kojirou chorobný strach zo žien bol vtipný vždy. Séria humorom očividne disponuje. Prečo to ale v konečnom dôsledku nefunguje? Prečo to nefunguje na veľkej ploche rovnako dobre ako v detailoch?

(© Koichi Mashimo, štúdio Tatsunoko Production)

Vezmime si ako príklad záverečnú scénu. Počas nej môže byť divák nadšený z návratu posádky, kapitána a vesmírneho plavidla Soyokaze. Po tento moment je to zábavné a veľkolepé. Potom nastáva problém s napätím. Soyokaze omylom ničí celú stanicu. Ničí dokonca i najmodernejšiu loď. Prečo sa nesmejem? Prečo mi scéna nepríde vtipná? Pretože ani vy sa nesmejete vtipu, ktorý ste mali možnosť počuť niekoľkokrát. Je to predvídateľné, je to ohrané. Chýba moment prekvapenia. Najdôležitejšia zložka každého vtipu.

Séria je v tej nevýhode, že divák vie, že sa všetko musí vyriešiť vďaka šťastnej náhode: Harumi Tylora nezavraždí, pretože práve v tú "osudnú" noc nespal vo svojej posteli ale na zemi alebo Soyokaze zničí nepriateľskú flotilu tak, že sa počas bezhlavého úteku odwarpuje k planéte, ktorej výbuch zdevastuje nepriateľa.

(© Koichi Mashimo, štúdio Tatsunoko Production)

Ako som už spomenula, divák vie, že hrdina vždy zvíťazí, ale i tak potrebuje pri sledovaní cítiť klamlivý pocit neúspechu. A ten Musekinin Kanchou Tylor, žiaľ, nevlastní. Čo je na škodu veci. Mashimo Kouichi totiž odvádza skvelú prácu, ktorú máme možnosť vidieť i v jeho novších kúskoch ako sú Noir (2001), .hack//SIGN (2002) alebo Phantom: Requiem for the Phantom (2009). Asi potrebuje väčšiu mieru akcie a menšiu mieru humoru, aby to zvládol na jednotku. Takto to tiež nie je zlé, to zdôrazňujem, no nie je to ani dobré. Je to vlastne nuda. Napriek tomu na akihabara.cz dosahuje úctyhodné hodnotenie, pričom komentáre toho veľa nezargumentovali. Prečo je to tak? Lebo Tylor má zase šťastie.

režisér: Mashimo Kouichi

(Poznamenávam, že humor je ošemetná záležitosť a každý divák ho má iný. To, čo mi bolo vtipné teraz, nemusí byť neskôr a naopak. Ak vás niečo zabaví je to len dobre. Preto i na záver pridávam odkaz na jedno AMV, ktoré vás, myslím si, na dané anime naladí.)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.