záhlavie © Ryōgo Narita
mmmm

Kompozícia je základ (hneď po Murakim)

21. července 2015 v 9:16 | boliestka.blog.cz
Yami no Matsuei (anime z roku 2000 a manga z 1996) prinieslo svetu ikonickú postavu doktora Murakiho. A nie len v rámci žánru shounen ai. (Okrem iného) ide o sériového vraha s kvalitným motívom, čo z neho robí viacrozmerný charakter. Pri danej kombinácii žánrov (akcia, bishounen, fantasy, horor, komédia, mágia, podľa mangy, shoujo, shounen ai, super schopnosti, upíry) to pôsobí ako milé prekvapenie. Alebo to prekvapenie vôbec nie je? Anime sa mocne opiera o výstavbu deja, ktorej sa plánujeme v nasledujúcich riadkoch venovať.


Séria pozostáva z trinástich častí. Určite to nie je prebytok. Ak by sa ozvala divácka chamtivosť, bolo by to málo. Našťastie sa ozval režisér (Hiroko Tokita) a ostalo to na tom (ne)šťastnom čísle. Udržuje sa napätie hlavnej línie a nedostavuje sa nuda ako v 07 Ghost (2009). Prečo píšeme o hlavnej línii? Pretože sa anime skladá zo štyroch arcov, ktoré tvoria samostatné príbehy. Viac menej ide o epizodickú sériu.

(© Yoko Matsushita, štúdio J.C.Staff)

V Nagasaki Arc je (zjednodušene povedané) tradičné zoznamovanie sa s príbehom a protagonistami (Tsuzuki Asato a Kurosaki Hisoka). K veľkým plusom sa počíta predstavenie hlavného záporáka - to aby sme sa mali na čo tešiť. Nie ako v Kuroshitsuji (2008), kde je nepriateľ jedným veľkým otáznikom.

Z The Devils Trill vyzdvihujeme vzhľadom k výstavbe dve veci. Prvou je fakt, že sa tu Muraki Kazutaka nevyskytuje. Na moment ho vystrieda démonický pes (trochu klišé). A druhou vecou je romantická línia medzi Tsuzukim a Hijirim. Teda Hisoka nám ustupuje do pozadia. Pripomína to háremovku, našťastie k ničomu takému nedochádza. Spôsobené je to tým, že shounen ai je v tej najjemnejšej možnej miere. Ale stále si ho divák uvedomuje. Zamilovanie obete do shinigamiho je dôležitý kompozičný prvok. Opakuje sa nám v treťom arcu (The Sword of the King), kde o Hisoku prejaví záujem princezná Tatsumi. A on o ňu. V závere ide však iba o hlboké priateľstvo, ktoré neprerástlo v lásku. [Tento epizódny jav (láska k záchrancovi) je lepšie spracovaný hádam len v Mushishi (2005), hoci stále sa môže niekto ozvať, že porovnávame neporovnateľné. Vnímajte to ako analógiu.]

V Kyoto Arc sa nám zase objavuje Muraki. A neopustí protagonistov až do konca, pretože štvorka je len o ňom a o Tsuzukim.

Na arcoch je dobré to, že sú akurátne dlhé (3 + 3 + 3 +4). Niečo podobné bolo v Darker than Black (2007) alebo v Spiral: Suiri no Kizuna (2002), kde sme mali dvojdielne epizódy. Čo tiež nebolo zlé, ale Yami no Matsuei svojou výstavbou lepšie udržuje diváčky v očakávaní.

(© Yoko Matsushita, štúdio J.C.Staff)

S kompozíciou súvisia aj žánre. Za dominantné by sa dali považovať bishounen, fantasy, detektívka, shoujo a shounen ai.

Miesto detektívky mal byť horor, no zamenili sme ho, lebo so shoujo sa vylučuje. (Napríklad shinji ho akceptuje.) Písať o bishounen je pri starších anime komické. Skôr to evokuje parodické označenie. Na druhú stranu nemožno poprieť fakt, že protagonisti sú zväčša sympatickí mladí muži. To prirodzene podporuje homosexuálnu stránku ich vzťahov, ktorá nie je natoľko explicitná ako v mange. Trochu na škodu, ale stále ostáva jej funkcia. Poukázať na Murakiho chorobnú posadnutosť Tsuzukiho telom. Jeho vedecký záujem prepletený s túžbou po Sukiho novom tele prerástol v túžbu sexuálnu (v mange bez ohľadu na to, že je zamilovaný do mladej ženy). Fantasy je na oživenie. Mangake (Matsushita Youko) to patrične uľahčilo prácu. Mohla zvoliť vedecký prístup podobný Monster (2004), ale to už by musela kvalitnejšie stavať vedľajšie zápletky.

mangaka: Matsushita Youko
režisér: Hiroko Tokita

Súvisiace články:
01 SANCTUS (žáner shounen ai)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.