záhlavie © Ryōgo Narita
mmmm

Program

16. ledna 2016 v 13:26 | Lokusta
Moja predstava o hobby zvanom anime a manga sa dosť líší od predstavy ostatných nadšencov. Nedokážem pasívne prijímať ďalšie a ďalšie diela. Musím ich selektovať, oddeľovať zrno od pliev (a že je zrna málo a pliev veľa, ako to býva nešťastným zvykom pri akomkoľvek umení). Určuje ma zvedavosť a pochybnosť súčasne. Zastávam názor, že aj anime a manga môžu byť považované za plnohodnotné umenie. (Povedzme si pravdu, aj v rámci populárneho umenia berie túto kategóriu väčšina ľudí s rezervou.) Ale to sa dá len za predpokladu, že tomu dáme nejaký systém a kriticky zhodnotíme doterajšiu produkciu. Bohužiaľ, moje možnosti sú obmedzené a jediný spôsob šírenia myšlienky? vidím v blogu. V ideálnej predstave blogu o anime a mange. Preto som zostavila nasledovné body, aby som vedela, kam smerujem a čo musím zlepšiť. Je to svojím spôsobom program blogu, podobne ako je politický program alebo v minulosti program literárnej skupiny. Mojím najbližším cieľom bude snaha osloviť (nájsť) aspoň dvoch (aké veľké číslo, však?) ľudí s podobným myslením. Neverím v masový úspech tohto "projektu", pretože je asi tak príťažlivý ako povinné čítanie na školách. Človek sa nemôže rozhodovať len na základe páči/nepáči a musí byť "zlý" k nedobrým dielam, aby vynikli tie kvalitné.


Idea: Obklopuje nás nespočetné množstvo informácií a napriek pocitu absolútnej slobody internetu sme za tie svoje stále zodpovední. Človek by si mal blog zakladať s konkrétnou predstavou o ňom. Mal by si položiť základné otázky: "Aký bude môj príspevok konkrétnej komunite? Som schopná hovoriť o tom, čo tu ešte nebolo? Dokážem o známych veciach hovoriť novým, zaujímavým spôsobom?" Svojím blogom chcem niečo docieliť. Zľahka sa tohto problému dotkla naoki-keiko v článku Jsou za dveřmi.

Monotematickosť: Čím užšia téma blogu, tým hlbšie poznanie problému. Nie je to jednoduché. Nedokážem písať len o anime pred rokom 2000. Snažím sa dodržať aspoň to, že neprejdem do inej kategórie. Venujem sa len mange a anime. Ako čitateľ budem radšej navštevovať päť blogerov, ktorí vedia o čom píšu ako navštevovať jeden blog s desiatimi kategóriami. Vydarený monotematický blog je napríklad tento alebo tento.

Rozsah: Dlhé články vyžadujú čas. Najmä ak chceme zachovať kvalitu, ktorá sa od monotematického blogu očakáva. Krátke, úderné texty nezaberú ani jednej strane veľa času a stále sú schopné priniesť nové informácie. Radšej písať týždeň krátky článok (u mňa nepresahujúci jednu stranu Wordu) ako mesiac desaťstranovú štúdiu. Ak sa však niekto predsa len rozhodne pre tie štúdie, nie je to na škodu. Dokazuje to aj stránka belldandy o fanfiction.

Odbornosť: Autor blogu by mal vedieť viac ako čitateľ. Inak povedané: "Sekundárna literatúra nie je vôbec na škodu." (Pozri napr. článok Jak píše Nebožka svoje články a odkud čerpá informace?) Netvrdím, že je ľahko zohnateľná. Prevažná väčšina odborných textov o anime a mange je dostupná len v angličtine, ale nájdu sa aj výnimky. Poznanie anime a mangy by nemalo ostať len na rovine vlastných skúseností ("poznám len tie anime/mangy, ktoré som videl/čítal"). S tým ďalej súvisí schopnosť blogera správne citovať a parafrázovať (viď článok Nožičky). Dôležitým bodom je aj autorský plurál. Recenzia, glosa, kritika a esej sú texty, ktoré ho majú obsahovať. Môžete naraziť na odborné štúdie, ktoré ho nevlastnia, ale to už hovoríme o profesionálnych autoroch, ktorý udržia text odborný aj s vlastným ja, ale bez emócií a nevhodných formuliek ako: myslím si, môj názor je... Na druhej strane hovoríme o blogu. Pri ňom je prítomnosť autorského subjektu nespochybniteľná. Sama som to vyriešila tak, že sa vyhýbam konkrétnym žánrom (zase sme pri tej recenzii). To ale neznamená, že sa vyhýbam autorskému plurálu. Niekedy ho do textov dám (napr. LOVE), inokedy nie (napr. Chlapec či dievča?). Môžem to tak robiť, lebo sa neobmedzujem na predpísané formy.

Komentáre: Výrok: "Píšem blog pre seba, nie pre čitateľov," je nezmysel. Internet je verejný publikačný priestor. Pokiaľ nie je váš blog zaheslovaný (niektoré domény to povoľujú), čitateľ je prinajmenšom rovnocennou zložkou vášho blogu. Treba mu prejaviť úctu (netreba mu podliezať). Ak som si založila blog o anime a mange, tak preto, že som nebola ako čitateľ spokojná s ponukou. Čitateľ tu nie je od toho, aby vám pochválil článok, ale od toho, aby prejavil svoj názor. To sú dve odlišné veci. Napríklad vďaka naoki-keiko som si sprehľadnila rubriku anime. Nebola som ako autor s týmto nápadom stotožnená, ale to ma nijako nezastavilo v tom, aby som si ju zmenila. Čitateľ bol v tomto konkrétnom prípade dôležitejší. Komentáre sú tiež o komunikácii: "Myslela jsem si, že blogérství je jakási další forma komunikace přes internet, jistě, pokud se člověku článek nelíbí, proč by jej komentoval- ale proč by nemohl?" (zdroj) Podobný názor zastáva aj S c a r s. Osobne som "problém" s komentármi vyriešila tak, že každý, kto okomentuje môj článok sa objaví na zozname. A taktiež reagujem na to, čo mi kto napíše. Nech je to aj jednoduché: "Ďakujem za komentár."

Recenzie: A sme pri hlavnom bode programu. Recenzia nie je zlá vec. Ak ide o dobre spracovanú recenziu, tak je to vec vynikajúca. ALE! (A je to naozaj ale s veľkými písmenami.) Ale v dnešnej dobe je recenzia na blogoch dôkazom konzumu, čo vedie k neschopnosti (neochote) vidieť veci v širších súvislostiach. Dokážem z nich získať len dve informácie: autor si pozrel/prečítal toto dielo a páčilo sa mu/nepáčilo sa mu. Recenzia je dôkazom akejsi zbierky. Zbierame pozreté anime, prečítané mangy. A čo s nimi ďalej? Nič. Nájdu sa aj svetlé výnimky, ktoré vedia dávať anime do súvisu. (Nechcem tým tvrdiť, že ostatní to nevedia, ale určite tak nerobia, čo je pre čitateľa v konečnom dôsledku to isté.) No je ich málo. Dokonca aj na zahraničných stránkach málokedy narazím na podobne ladené články. Mám pocit, že recenzia sa stala smutným dôkazom dnešného stavu blogov o anime a mange (ale aj o knihách a filmoch). Rozumiem veľkým úložiskám recenzií (Anime Dream, Anime Sen, Reanimated, THEM), ale keď si všimnete, tých recenzií je obrovské množstvo a teda ich funkcia je iná ako občasný text na blogu. Preto píšem také články, aké píšem. Chcem poukázať na to, čo je na jednotlivých anime zlé a čo dobré, bez toho, aby silne dominoval moment: "Toto sa mi páčilo a preto je to dobré anime, toto sa mi nepáčilo, preto je to zlé anime." Ako príklad uvediem Great Teacher Onizuka. Nepatrí k mojim obľúbeným anime, ale to neznamená, že je nekvalitné. Ide o vynikajúce dielo, preto sa k nemu budem pravidelne vracať. Dominuje pri ňom moment: "V niečom je dôležitý pre vývoj anime a preto je to dobré anime."
__________________
S c a r s reaguje na tento článok.
Článok s podobnou myšlienkou vznikol v roku 2008 na českej strane.
 

13 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 naoki-keiko | Web | 16. ledna 2016 v 15:19 | Reagovat

Jejdanánku, tohle je článek, kde kdy nejvíce byla zmíněná, děkuju O_O :D teď se tak trochu hanbím, že tvůj blog nenavštěvuju a hlavně nekomentuju, tak často jako ty ten můj, ale jestli mohu být upřímná, ne, každý článek, který napíšeš mohu okomentovat aby to mělo nějakou cenu, cítila bych se hloupě, kdybych se měla vyjadřovat k něčemu o čem nemám třeba ani ponětí nebo tak.
Tvůj blog mám ráda právě proto, že se nezabývá recenzemi tak jako na jiných blozích (možná bych ty "recenze" měla dát do uvozovek), líbí se mi, že rozebereš kdejaký detail, fenomén nebo tak něco, co se toho anime týká, ale v žádné databázi se o tom nedočteš.
Na druhé straně je díky tomu tento blog velice specifický a bude pro tebe těžký úkol najít si čtenáře a zájemce o  takovéto články.
Já jsem od "recenzí" pomalu opustila, navíc tam stále dávám uvozovky, protože mám pocit, že než to budu moct nazývat recenzemi bez uvozovek, budu muset ujít dlouhou cestu... navíc, hodně lidí si plete recenze s anotacemi, plus, že většinu anotací stáhnou z nějaké databáze a mnohdy mají tu drzost tam dát i ten odkaz odkud to mají (jistě, Autorská práva, ale ukazovat veřejně takhle svou nekreativitu a omezenou fantazii je dost hloupé). Takže je to nakonec jako přes kopírák, jistě, jak píšeš, existují vyjímky a já si jich velice vážím. Přiznám se, že "recenze" občas píšu, ale snažím se psát na to, o čem se moc jinde nepíše (např. na anime Higashi no Eden jsem našla pořádnou recenzi jenom jednu a to na pět let opuštěném blogu a proto jsem se rozhodla tu "recenzi" napsat.

Specifické blogy na jedno nebo dvě témata se mi moc líbí, protože já sama to nedokážu, jsem příliš zvídavý člověk se spousty zájmy a psát o jednom z nich a ty ostatní opomenout by byl nadlidský úkol (a ano, zkoušela jsem to a nikdy mi takový blog nevydržel), díky tomu je nepřehledný, ale je to stále blog...

Uf, to jsem se dostala někam daleko, budu ti přát štěstí aby se ti podařilo dosáhnout toho co chceš, ale bude to složité.
Jinak děkuju, že se v textu nachází odkazy na další zajímavé blogy a stránky, které jsem neznala, snažím se komentováním najít ty "správné lidi", kteří by mohli mít zájem o mé články a reagovat na ně delšími komentáři- anebo jen zajímavé blogy, které budu dlouhými komentáři obohacovat já ^^
Kdyby jsi potřebovala s čímkoliv pomoct, můžeš se na mě obrátit, ať už se to bude týkat k obsahu článků, témat nebo vzhledu stránek (teď mě momentálně nic nenapadá dalšího), buď poradím sama nebo tě odkážu na příslušná místa. Jednou stejně bude mým zaměstnáním s informacemi pracovat (už teď to studuju) a tak mi procvičení ve volném čase neuškodí ;)

P.S: a děkuju, že sis mě přidala na animeplanet, tedy doufám, že jsi to ty a tu školačku z Inuashi nevyužívá někdo další (tedy, jestli je ta slečna v menu opravdu z anime Inuasha XD, ale měla by být...)

2 boliestka | Web | 16. ledna 2016 v 16:13 | Reagovat

[1]: Ďakujem za nádherný komentár. Veľmi ma potešil. Popravde, tiež som sa čudovala, koľkokrát som ťa spomenula :D a to bol článok pôvodne o polovicu dlhší, ale keď ty si sa mi tam vždy hodila ako dobrý príklad, tak čo si pomôžem? :D

S recenziami je to na blogoch veľmi zlé. Niekto si jedného dňa povedal – spravím takýto článok, nazvem ho recenziou a potom hop! jeho čitatelia to zopakujú a potom ďalší a ďalší a majú pocit, že je to tak správne, lebo „všetci“ to tak na blogu predsa robia. Povedala som si, že nebudem ľuďom písať, ako to majú formálne zle, pretože aj recenzia je umelecká forma textu – môže ňou byť, takže nechcem nikomu zabíjať tvorivosť. Taktiež nie všetci majú na to vhodné vzdelanie, ja sa tomu venujem takmer päť rokov, takže to musím brať s rezervou. Zrovna pri tvojom (a pri Jeremiášovom blogu – tiež naň odkazujem) nad tým privieram oči, lebo vidím snahu a schopnosť kriticky myslieť niekde inde. Nikto nie je dokonalý (a článok o Natsumem alebo Higashi no Eden si vždy rada prečítam. ♥)

Ohľadom monotematickosti mám to šťastie, že mňa ani tak nebaví tá téma sama o sebe, ale vedecký? prístup k nej. (Asi rok dozadu som mala blog o literatúre a predstav si, aj tam som mala od teba komentár. Už neviem, ktorý článok to bol presne, ale tiež som mala rovnaký zoznam ako tu.)

Ďakujem za ponuku, možno ju v budúcnosti využijem, ak zistíš, že niečo robím zle/mohla by som robiť lepšie ale neuvedomujem si to, tak ma na to upozorni.

Áno, na anime-planet som to ja (a dievčina je z Inuyashu). Máš podobný vkus, aký som mala kedysi (teraz som sa zamerala na žáner „zo života“), ale rada sa k nemu stále vraciam, takže ma možno inšpiruješ k novým anime.

3 S c a r s | Web | 16. ledna 2016 v 19:42 | Reagovat

Souhlasím s výrokem "Človek sa nemôže rozhodovať len na základe páči/nepáči a musí byť "zlý" k nedobrým dielam, aby vynikli tie kvalitné." O tom by dost vypovídaly i moje několik měsíců staré dojmy z mangy Fairy Tail. Ovšem byla bych pokrytec, kdybych neřekla, že se někdy (nebo mnohdy?), rozhoduji na základně osobních dojmů, což veden k nesubjektivnosti.

Zmínila jsem to jednou a asi mě neomrzí to zmiňovat při každé příležitosti, ale tvoje články, pohledy a rozbory na anime, jsou osvěžující. Líbí se mi tvoje idea, nebo detaily, kterým věnuješ větší pozornost. Tím, že si pod svá křídla bereš spíše starší anime/mangy, je značná část čtenářů postavena do nevýhod, protože jako už zmínila naoki-keiko, okruh fanoušků je v tomto případě skutečně malý. Osobně i já jsem se dostala do situace, kdy jsem si tvůj článek přečetla, ale komentování ztrácelo pointu, protože jsem nevěděla, jak se k tématu hodnotně vyjádřit.

Jak jsem řekla, i když se mi líbí tvoje idea, ta moje, je přeci jen odlišná, nebo se aspoň nemám pocit, že by byla vedena tolik do hloubky. Zveřejňuji články s osobními dojmy, přináším další pohled na věc, i když stylem, který není tolika lidem vlastní. A někdy to beru jako kámen úrazu. Z toho důvodu se občas divím, že u sebe vidím tvoje komentáře, protože mám dojem, že můj styl psaní, ti možná nebude úplně po chuti :D

Pokud jde ale o komentáře, s tím s tebou souhlasím na celé čáře. Záleží samozřejmě na formě jejich podání a pokud dokáže člověk racionálně argumentovat, neměl by v tom být problém.

Každopádně držím palce a ať se ti s blogem daří! :))

4 boliestka | 16. ledna 2016 v 20:19 | Reagovat

[3]:Ďakujem za povzbudzujúci komentár.

Ohľadom subjektívnosť/objektívnosť ešte poviem toľko, že si myslím, každý má právo na nejaké to anime z nostalgie alebo anime z detstva. Nostalgické je u mňa Yuu Yuu Hakusho. Ako 14 ročná som ho videla 5x a to sa dá ťažko ignorovať, rovnako ako anime Kamikaze Kaito Jeanne som zhliadla 4x. Na druhú stranu, keď tento typ anime hodnotím, tak vždy uvediem, že sa na to pozerám z pohľadu môjho „mladšieho ja“.

Viem, že starými anime svet nedobijem, ale pointa je mladším alebo začínajúcim ročníkom pripomínať, že niektoré ich obľúbené anime prvky nespadli z neba, ale majú za sebou dlhú históriu. Teraz keď som si aktivovala toplist, tak vidím, že ľudia sa tu zdržia dlhšie. Teda očividne články čítajú a nie sú to len náhodní pocestní. To poteší.

Na tvojom blogu zbožňujem práve tie komentáre. Nevšimla som si, že by sa niekedy stalo, aby si nezareagovala. Komunikácia je základ! Aj na blogu, nie len v živote.

5 Petrika | Web | 16. ledna 2016 v 23:28 | Reagovat

Tento článok sa mi páči, ale tak trošku mám aj iný názor na blogovanie. Ja osobne sa radím k autorom s poriadne jednoduchými recenziami a taktiež mám na blogu všeličo. Ale to "všeličo" len predstavuje môj osobný vývoj v záujmoch, takže by som blogy s rozsiahlym zameraním až tak nezatracovala a čo sa týka tých recenzií, to, že ich niekto nerozoberá do detailov [ často, aby neprezradil viac, ako je treba, poprípade niekoho tým až moc neovplyvnil ] ešte neznamená, že nevidí do anime/mangy v širšom zmysle. No a tu sa opäť dostávame k tomu, čo to vlastne "recenzia" je a každý to chápe inak. Ja osobne ten pojem, pravdepodobne, používam nesprávne, ale prostredníctvom tých článkov chcem len dať svojim čitateľôm vedieť, že som našla niečo nové, že ma niečo nadchlo a vyjadriť v krátkosti svoje pocity z toho.
Navyše, ja osobne som, žiaľ, človek, čo normálne moc času na čítanie rozsiahlych recenzií nemá čas, takže, keď hľadám, čo by som si pozrela, často len rýchlo prebehnem text očami.

V každom prípade, tvoj blog mám rada. Je to konečne niečo nové a tvoje články ma nútia používať moje mozgové bunky aj keď som práve vo móde "vypnutá". Preto tu aj rada chodím, len som týmto komentárom chcela povedať, že jednak, ako mám rada zložité a prepracované články, tak milujem aj jednoduché veci :] aaaa je to aj o záujme. Tak, ako ty rada rozpitvávaš, iný rád napíše len niečo prosté :]

6 boliestka | Web | 17. ledna 2016 v 10:20 | Reagovat

[5]: Recenzia nemusí dielo rozoberať, ani ho nerozoberá do detailov, je to informačný text, rozsahovo sa radí ku krátkym útvarom, takže v tomto bode sú recenzie na blogoch písané správne. Ak hovoríme o rozsiahlom texte zameranom na jeden detail, tak hovoríme o kritike a potom je aj interpretácia a ešte sú tam rôzne iné žánre ale to už nikoho nemusí zaujímať. Sama nepíšem žiaden konkrétny žáner. Na interpretáciu sú málo obsiahle a za recenziu alebo kritiku tiež nemôžu byť považované lebo sa nevyjadrujú k aktuálne vydaným dielam. To je tiež ich dôležitá charakteristika.

Samozrejme, ak tebe vyhovuje to ako píšeš, tak ja ti to zakazovať určite nebudem. Je to tvoj blog, riaď si ho podľa seba.

Ďakujem za rozsiahli komentár a milé slová. Som rada, že ma navštevuješ napriek tomu, že máme odlišné pohľady na vec.

7 Executor | E-mail | Web | 19. ledna 2016 v 10:13 | Reagovat

Ahoj, objavil som Ťa cez Sayurku. Hoci anime skoro nesledujem, zaujalo ma, ako premyslene píšeš a tento článok by mi mohol napomôcť k sebakritike. Beriem, že aj takéto diela (filmy, anime) sú druhom umenia, veď zatiaľ mám na blogu umenie a popkultúru spolu.
Beriem to tak, že keď niečo tvoriť, tak čo najkvalitnejšie, niečo čo tu ešte nejakým spôsobom nebolo. Podľa mňa je vyslovene škoda tvoriť to, čo už v nejakej forme existuje. Nie je až tak ťažké nájsť niečo nepopísané, no súvisí to aj s tým, že som neostal monotematický - tam zas viacej musím dávať pozor, aby som sa nepasoval za odborníka. Písanie štúdií vie byť stresujúce, keď sa snažíš neurobiť ani gramatickú ani významovú chybu a trvá to aj viac než mesiac. Komunikatívni blogeri mi vždy budú milší ako nekomunikatívni. A preto nemám ani zoznam obľúbených blogov, lebo s ohľadom na komunikatívnosť by tam nebol skoro nikto. Trochu chápem, ak je niekto zaplavený veľkým množstvom komentov a už sa mu nechce reagovať na každý jeden. Nechápem ale to, keď nekomunikuje niekto, komu by som ja mohol priniesť mnoho. Možno ma automaticky majú za nejakého satanáša, pričom si myslím, že tento názor by si ľahko vyvrátili, keby sa obťažovali toho odo mňa prečítať viac.

8 boliestka | 19. ledna 2016 v 11:03 | Reagovat

[7]: Ďakujem za komentár. Veľmi sa teším, keď si myslíš, že je ešte čo objavovať. Ohľadom odbornosti - určite sa za odborníka nepovažujem. Ale priznávam bez mučenia, že sa ním stať chcem. U nás je pole mangy a anime naozaj otvorené, takže je radosť vydávať sa na neznáme územia. A tiež nie je odbornosť ako odbornosť. V článku som odkazovala na tú formálnu. S komentármi to vidím rovnako. Vždy ma zamrzí, keď autor blogu nereaguje, napriek tomu, že nimi nie je zavalený. Ako ty píšeš, pri nadmernom množstve komentárov, kde sa názory prelínajú a opakujú, je to takmer nemožné.

9 Executor | E-mail | Web | 19. ledna 2016 v 14:19 | Reagovat

[8]: Teda držím palce! :) Určite je čo objavovať... zaujímavé osobné transformácie, analógie medzi rôznymi seriálmi, ich archetypy, súboje mozgov a podobne. Pohľady na to všetko by mohli prehĺbiť znalosti zo psychológie, filozofie, japonskej kultúry a podobne. Z anime o ktorých píšeš poznám len GTO a napriek tomu že som neznalec mi už len z hlavy napadá téma: Boli v nejakom anime zobrazené mýtické bytosti Tengu? Tie ma trochu zaujali, keďže to mali byť magické bytosti, no pripisovali sa im aj šermiarske schopnosti. A bol by som optimistickejší, čo sa týka úspechu tvojho blogu - veď značná časť generácie o pár rokov mladších odo mňa na anime vyrastajú, fičia a sú dosť inteligentní.

10 boliestka | 19. ledna 2016 v 15:00 | Reagovat

[9]: O ich inteligencii ako takej nepochybujem. Skôr je to o ich vnímaní anime ako zábavy, ktorá prechádza minimálnym sitom. (Dokazuje to aj častý jav, keď sú nejaké anime schopní hodnotiť po prvom diely desiatimi bodmi z desiatich.) Často-krát je pre nich najdôležitejším kritériom kvality animácia a akčnosť (fantastickosť) série. Z toho ďalej vyplýva, že málokto z nich je ochotný, vracať sa k starším anime s "horšou" animáciou (akú má napr. GTO), napriek tomu, že ide o naozaj kvalitné kúsky, ktoré stoja za pozornosť. A sú nutnosťou k tomu, aby sme mohli o anime a mange rozmýšľať v širších súvislostiach. Samozrejme, nájdu sa aj výnimky. A v podstate je tých výnimiek pomerne veľa oproti Japonsku, kde je všeobecný vkus  priemerného otaku niekde úplne inde. Ale ďakujem za povzbudzujúce slová. Bolo by super, keby si mal pravdu a našli by sa ľudia, ktorí sa toho naozaj chytia.

Naposledy som videla Tengu v anime Natsume Yuujinchou. Hoci v tejto sérii veľa šermiarských schopností nepreukazovali. A tiež sa mi nezdá, že by sa objavili hneď v prvej sérii, tuším až v tých ďalších.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.