záhlavie © Ryōgo Narita
mmmm

Rozprávač

3. ledna 2016 v 2:04 | boliestka.blog.cz
V klasickej predstave o literatúre figuruje kategória rozprávača prirodzene. Ako je to s mangou? Platí aj pre ňu? Áno, ale nie je natoľko očividná a mali by sme problém so zaradením (vševediaci, priamy, oko kamery...), pretože v mange rovnako ako vo filme (v anime) je rovnocenne postavený obraz k písanému/hovorenému slovu. Niekedy ho dokonca prevyšuje (Nekojiru-sou). Snaha nasadiť na mangu najpodrobnejšie (najkomplexnejšie) charakteristiky literárneho rozprávača, by skončila ohýbaním faktov. Pekne to vidieť na neutrálnom rozprávačovi, tzv. oko kamery.

Pri ňom, ako napovedá názov, sa preberá pohľad na dej, s akým sa stretávame vo filme1. Nemožno ale medzi nich vložiť vzťah rovnosti. V jeho definícii sa stále počíta s tým, že ide o literárny text, nie filmový (animovaný, kreslený) obraz. Je to k nemu len prirovnávané. Treba však povedať, že možno pracovať so základnými definíciami rozprávača, ktorým ide o prvotný dotyk, nie o hĺbkové skúmanie: "Nositeľom rozprávania je rozprávač ako sprostredkovateľ medzi čitateľom a obsahom rozprávania. Rozprávača nemožno stotožniť s autorom, hoci sú v niektorých prípadoch blízky." (Harpáň, 2004, s. 208)

(© Riyoko Ikeda)

Zväčša ho čitateľ v mange nezaznamená. Vynára sa iba v prípadoch, keď obrazové zobrazenie deja nestačí, ale nedrží celý príbeh pohromade ako v literárnom texte (v epike). Zväčša je to v momentoch, keď sa potrebujeme dozvedieť o minulosti hlavnej postavy alebo keď nás autori uvádzajú do sveta, ktorý sa odlišuje od bežnej reality. Takýto rozprávač je buď protagonistom alebo bližšie nedefinovaným "hlasom". Jedinečné postavenie má rozprávač, ktorý je vedľajšou postavou, minimálne zasahovanou dejom a ktorá celý príbeh prerozpráva príjemcovi. Ním je psychológ v mange Claudine...! (1978). Predstavuje sa hneď na začiatku a jeho prítomnosť sa zvýrazňuje tým, že rozpráva v minulom čase. V mange sa veci dejú teraz, málokedy sa predostierajú pred čitateľa deje minulé. Ak sa tak stane (Boys Next Door), je to len na začiatku. Rovnako je to v Claudine...!, s tým rozdielom, že rozprávač sa objavuje v pravidelných intervaloch, aby sa nám pripomenul. Darí sa mu to v momentoch, keď preskakuje v deji niekoľko rokov naraz, aby stihol prerozprávať celý život protagonistu. Zaujímavé je, že ku svojim komentárom pripája opisy prostredia (napriek tomu, že čitateľ ich má priamo pred sebou vyobrazené), vďaka čomu sa darí umocniť atmosféru príbehu.

Uvedomujeme si, že stále to môže byť málo argumentov, aby sme ho toľko vyzdvihovali. Sú tu však dva dôležité body, ktoré mu udeľujú výnimočné postavenie medzi rozprávačmi v mange.

  1. Udržuje príbeh pohromade, dáva mu tvar. Predtým sme vraveli, že túto funkciu v mange rozprávač nevlastní, ale on ňou očividne disponuje. Vidieť to na jeho opakujúcom sa výskyte a rámcovaní príbehu. Ako v začiatku, tak na konci sa objavuje v jeho rukách kniha (zápisník), kde je zaznamenaný celý príbeh. On je ten, kto otvára a ukončuje rozprávanie, on rozhoduje o tom, ktoré momenty sú dôležité pre spoznanie Claudine a ktoré nie.
  2. Autorka (Ikeda Riyoko) s ním pracuje uvedomene. Nejde o vedľajší, pomocný prvok. Je začlenený do rozprávania ako základná, stavebná jednotka príbehu.

________________________________________________________
1viaže sa na nový román, teda na konkrétnu estetiku a preto ho nemožno spájať s čímkoľvek, čo sa naňho podobá
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Petrika | Web | 3. ledna 2016 v 13:07 | Reagovat

Zaujímavý článok :] Nikdy som sa nad tým nejako nepozastavovala, aj keď som si, prirodzene, všimla bublinky navyše, ktoré mi teda neprišli ako od hlavných hrdinov :D Ale toto bolo pekne spracované :] a hlavne, kým si si to naštudovala, tak to asi aj trvalo :]
Inak, ja osobne sa teda teším na ten rozbor Mushishi, pretože okolo toho anime chodím stále dookola a ešte som sa neodhodlala si ho pozrieť :] možno zmeníš môj názor :]

2 boliestka | Web | 3. ledna 2016 v 14:33 | Reagovat

[1]: Ďakujem za pochvalu.
Čo sa týka písania textu - netrvalo to tak dlho, ako by sa mohlo zdať. Kategóriu rozprávača ovládam celkom dobre, takže som pracovala so známymi pojmami a v prípade núdze som vedela, kde hľadať.
Článok na Mushishi sa objaví približne o týždeň. Keby sa ti chcelo, môžeš si prečítať zatiaľ to, čo som na toto anime už zverejnila. Články majú názov Romantický Ginko a Tempo príbehu.

3 Mizu | 3. ledna 2016 v 20:34 | Reagovat

Trochu se v tom motám, tak snad mi pomůžeš.. :) Většinou hlavní postavy mluví v první osobě – když to neříkají nahlas a text je odevzdán meziprostoru kolem postavy – a vypravěč je potom označuje za „on“ nebo „ona“ popřípadě „to“ v angličtině „oni“. Platí post vypravěče v případě, když o našem protagonistovi mluví jiné vedlejší postavy a je to umístěno opět do meziprostoru, ale nenachází se to v bublině, jen si to naše vedlejší postava myslí – „on byl kdysi plavcem“ – potom je taktéž považována za vypravěče? Takže teoreticky řečeno vypravěčem je kdokoliv, kdo vzpomíná na minulost a dívá se na věc z odstupem? Nebo v manze či jiném komiksu, se za vypravěče považuje jen „oko kamery“, které nám charakterizuje třeba roční období (pokud není dost jasné z obrázku), či hudbu a tak..? Počet vypravěčů v příběhu by u první možnosti byl neomezený, ne?

Uhm… Nebyla by pravda, kdybych řekla, že jsem o tom nikdy nepřemýšlela – přemýšlela, ale nikdy se u toho nezastavila. Díky tvému velmi zajímavému článku, jsem se u toho konečně zastavila… máš neobvykle zpracované články, originalita se ovšem cenní, a jsou pěkně napsané :) A omlouvám se, jestli moc zmatkuji – předem děkuji za odpověď, kdybych něco napsala až moc nesmyslně, pokusím se to vysvětlit jinak :)

4 boliestka | 3. ledna 2016 v 21:23 | Reagovat

[3]:Rozumiem tvojmu komentáru. Pokúsim sa to vysvetliť. Rozprávač je v príbehu len jeden. Ak sa v rámci jednej mangy nachádzajú dve hlavné postavy a obe si niečo myslia v medzipriestore, tak ide o vnútorný monológ. Ak sa však v rámci jednej mangy nachádzajú dve hlavné postavy, avšak len jedna môže "využívať" priestor mimo bubliniek, tak táto je rozprávačom. Rozprávač a manga je ošemetná záležitosť. Hádam som to trochu objasnila. Pokojne sa ešte pýtaj. Určite by sa o tom dala napísať pekne hrubá kniha. Možno by sme nakoniec prišli aj k tomu, že v niektorých mangách sa rozprávač jednoducho nenachádza. Kto vie. V literárnom diele totiž figuruje rozprávač VŽDY, ale manga/anime/film oni si môžu vypomôcť inými spôsobmi ako vyrozprávať príbeh.
Môžem sa ťa spýtať? Ty si Mizu z mokuren.blog.cz? Vždy ku komentujúcim píšem aj blogy, ak nejaké majú, tak sa chcem uistiť.
Inak ďakujem za milý komentár a pochvalu. Veľmi ma to potešilo.

5 Mizu | Web | 3. ledna 2016 v 22:26 | Reagovat

Jasně! Vnitřní monolog. Nebyla jsem si jistá s počtem vypravěčů, a pokud je jen jeden, tak vnitřní monolog je pochopitelný. Děkuji :) V literární formě o vypravěčích něco málo vím, i když ne tolik jak bych si představovala, ale v komiksech/seriálech/filmech to tak jasné není – navíc mám ten pocit, že vypravěče ve filmech opomíjím, pokud nám nejsou naservírováni rovnou pod nos.
A ano, jsem Mizu z mokuren.blog.cz – web jsem si odvykla k jménu přidávat, protože jsem poslední půl rok nebyla skoro vůbec aktivní a články povětšinou nebyly zrovna reprezentativní. Ještě jednou děkuji za objasnění :)

6 Sayuri | E-mail | Web | 4. ledna 2016 v 14:52 | Reagovat

Rozprávača v mange som si všimla hlavne ked som čítala Vampire knight. pretože som objavila dva druhy bubliniek. Bublinky od postáv boli guľaté a ostatné boli hranaté. A tak mi došlo, že je to niečo ako rozprávač. Najviac sa využíva ako vravíš pri opise minulosti alebo aby nám ukázal svet iný od toho, ktorý poznáme.
Veľmi pekný článok, ktorý nám vysvetľuje pravú podstatu rozprávača :)

7 boliestka | 5. ledna 2016 v 23:40 | Reagovat

[6]: Vampire Knight bola prvá manga, ktorú som čítala. Ale na veľa detailov si už nespomínam. Ďakujem za komentár.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.