záhlavie © Ryōgo Narita
mmmm

Masa študentov

18. března 2016 v 6:00 | Lokusta
Komiks je špecifická forma umenia. Spája sa v ňom literatúra s výtvarným umením. Na blogu sa zväčša zameriavam na príbeh, teda literárnu stránku komixu, avšak hodnotenie mangy by malo stáť aj na grafickom spracovaní. Problém je ten, že moje schopnosti sú obmedzené. Nikdy som obraz (ilustráciu) neinterpretovala, netuším, akým spôsobom sa mám naň pozerať a neovládam ani základnú terminológiu. Ale! Rozhodla som sa, že to predsa len skúsim. Veľmi ma totiž oslovila jedna strana z mangy Thomas no Shinzou (1974) od Hagio Moto. Rozpráva o mladom študentovi Thomasovi, ktorý z lásky spáchal samovraždu. Pre nás je z nej momentálne dôležité najmä to, že sa príbeh odohráva na chlapčenskej internátnej škole. Zaujala ma totiž scéna z jedálne, v ktorej sa strhla náhla bitka. Nie však taká obyčajná s päsťami, ale s jedlom. Osobne si myslím, že zachytiť takýto boj s veľkým množstvom postáv je náročné, ak autor chce, aby bol obraz dynamický a prehľadný. A to tento je, pretože Hagio patrí k majstrom vo svojom remesle.



(© Hagio Moto)

Ako vidieť, scéna je rozdelená do okien, aké prevládajú v shounen, nie v shoujo. (Čo neznamená, že sa v takejto podobe v daných komiksoch vôbec nevyskytujú.) To je pre typicky "chlapčenskú" scénu dobre zvolená stratégia. Prvé tri okná sú detailné, čitateľ jasné vidí čo sa deje a v akej postupnosti. Vďaka tomu sa zabezpečuje spomínaná prehľadnosť. Dynamickosť je spôsobená aj tým, že prvé dva výjavy sú podané z rôznych perspektív. Dochádza k obmene, scény vzájomne nesplývajú. Čo pri takejto situácii hrozí. Štvrté okno zachycuje už masu študentov. Ako vidieť, postavy vpredu majú jasné kontúry, tie vzadu už detaily strácajú. Tým sa zabezpečuje prechod k poslednej scéne, ktorá je postavená na maximálnom zjednodušení, vďaka čomu sa dosahuje komickosť. Avšak, toto všetko nestačí k tomu, aby to naplno zaujalo čitateľovu myseľ. Som presvedčená o tom, že krása tejto stránky stojí na Oscarovi. On dodáva obrazu plastický dojem, pretože stojí mimo okien a na kontrast k posledným dvom obrazom je detailne vyobrazený. Taktiež jeho textová bublina má čierne pozadie a biele písmo. To je pomerne nezvyčajné (preto som ani daný priestor negumovala). Mangaka ho teda zvýraznila úplne vedome. On je totiž ten, kto na nasledujúcej strane celý bojový výjav upokojí a uprace.

Takže, toľko k môjmu prvému interpretačnému pokusu výtvarnej stránky mangy. Možno sa k tomu znovu v budúcnosti vrátim v iných článkoch, pretože naozaj chcem vedieť, interpretovať japonský komiks v celosti a nie iba jednu jeho časť. (To, samozrejme, platí aj o anime.)


Súvisiace články:
01 Jednoduchá kresba (rozoberaná je kresba, nie príbeh)
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Sayuri | Web | 19. března 2016 v 17:01 | Reagovat

Páni, prvýkrát vidím podobný článok na manga recenziu v ponatí interpretácie a nie príbehu. Musím sa priznať, že mám oveľa radšej naanimovanú/hranú časť ako komiksy, práve pre to, že nie vždy všetko chápem tak, ako je nakreslené. (Aj ked sa zase priznávam, že pri Vampire knight som mala radšej mangu ako anime, možno to však bolo tým, že v mange príbeh pokračoval a dokočkala som sa toho, čo som čakala) :D
Jednoznačne však ocenujem prácu mangakov a všetkých, ktorí sa na niečom takomto podieľajú. ja neviem nakresliť jeden portrét, nie to ešte celý dej, postavy a dokonca ich myšlienky či pocity..:D

2 naoki-keiko | Web | 25. března 2016 v 21:16 | Reagovat

Ta scéna je fakt něco, taky mě dost zaujala. Pustím se asi do čtení té mangy, ty ze sedmdesátých a osmdesátých let mají takovou svou specifickou kresbu...

3 Tsuki-chan | Web | 29. března 2016 v 0:32 | Reagovat

Nikdy som takto neanalyzovala mangu ale potom čo som si prečítala tento článok musím uznať, že autor to naozaj dobre znázornil, hlavne s tým, že dal toho hlavného hrdinu mimo okien. Inak manga ma celkom zaujala, asi si ju prečítam keď budem mať čas :-)

4 Lokusta | Web | 4. července 2016 v 10:11 | Reagovat

[1]: Ďakujem za komentár.

[2]:  Keiko Takemiya a Hagio Moto majú naozaj krásne kresby. Obzvlášť na ilustrácie od Takemiya je radosť pozerať. Očividne sa inšpirovali secesiou a nádherne kombinujú farby.

[3]: Vždy keď si uvedomím, aké je dôležité zobrazenie deja, tak začnem mať pocit, že niektorým manga dielam sa krivdí, ak sa označia za zlé kvôli deju, ale grafická stránka je pritom na vynikajúcej úrovni. (Čo nutne nemusí znamenať, že je kresba prepracovaná, práve naopak, často sa v odbornej literatúre stretávam s tým, že vyzdvihujú veľmi jednoduchú kresbu ako kontrast k vážnej, komplikovanej téme.)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.