záhlavie © Ryōgo Narita
mmmm

Druh animácie

30. listopadu 2016 v 11:50 | Lokusta
EDIT: Článok bol 14. decembra rozšírený o druhú časť (ale aj tak s ním nie som spokojná).

Stará vs nová animácia je jednou z veľkých tém otaku komunity. Osobne sa radím do tej skupiny, ktorá akceptuje vývoj animácie a súčasne pristupujem k starej animácii ako k samostatnej estetickej kategórii. Častokrát mám väčší umelecký zážitok z kvalitnej animácie 70. - 80. rokov ako z dnešnej. Prečo? Neviem. Nedokážem to presne pomenovať. Výria mi v hlave len abstraktné pojmy. Dokážem však povedať, či by sa mi páčil remake konkrétnych anime. Napríklad pri Kaze to Ki no Uta by som proti novodobému kabátu nič nemala. Ale pri Akage no Anne (1979) by mi to už prekážalo.


Zacnelo sa mi po tejto adaptácii Anny zo zeleného domu, preto som si ju vyhliadla a pustila. V druhej časti série som zistila, že niektoré scenérie, nie všetky, vyvoľávajú v človeku dojem, že ide o akvarelové/olejové maľby. Samozrejme, treba si uvedomiť, že šlo o animáciu, nie o statický obraz v pravom slova zmysle. V tej chvíli som si predstavila, či by sa mi miesto toho páčila scenéria, akú vidieť vo filmoch Shinkai Makoto. Nie nepáčila. V tej chvíli som mala pocit, že moderná animácia patrí do moderného sveta a stará do starého. Nebol to korektný dojem. Pretože, ako som spomenula, pri Kaze to Ki no Uta z roku 1989 by mi moderné zanimovanie neprekážalo. Preto si myslím, že som pri pozeraní Anny nadobudla pocit, že Akage no Anne nemohla byť vytvorená lepšie. Jednoducho povedané, konkrétny typ zobrazenia sa hodí ku konkrétnemu anime. Z toho dôvodu asi nemám vždy dobrý pocit z niektorých dnešných sérií. Mala by som im dať desať bodov za animáciu, no miesto toho sa ošívam, tuším, že je niečo zle. Pretrváva vo mne dojem, že autori k tomu mohli pristúpiť iným spôsobom. Z toho mi vyplýva, že nie moderná animácia ako taká je zárukou kvality, ale jej konkrétne prevedenie.


(© Isao Takahata, štúdio Nippon Animation)
2. časť

V prvej časti článku som v krátkosti spomenula starú animáciu. S odstupom času a napozeranými epizódami by som však mala hovoriť o dvoch až troch rozdielych animačných postupoch, ktoré sú použité v Akage no Anne (1979).

Prvá animácia vlastne ani animáciou v pravom zmysle slova nie je. Divák má totiž pred sebou statický obraz krajiny. Nie je však zachytený celý, ale "kamera" sa po ňom posúva a tak prechádza z jedného jeho okraja na druhý. Je to postavené na rovnakom princípe ako scenérie vo filme. S tým rozdielom, že stromy, voda, tráva sa nehýbu, vtáci nelietajú, skrátka žiaden reálny pohyb. (Očividne mi chýba teoretický podkald, neovládam terminológiu, takže si musíte vystačiť s mojím laickým pohľadom.)

Druhý typ animácie je akýmsi vylepšením statickej maľby. V zábere je celá krajina, ktorá pôsobí ako olejomaľba, keď si divák všimne pohyb. V prvej časti to boli napríklad jemné vlnky na jazere, vôkol ktorého prechádzala Anna v koči.

Do tretice sa v sérii nachádza animácia v takej podobe, v akej ju poznáme. Keď som však celý čas spomínala scenériu; animácia prírody sa od predchádzajúcich líši tým, že ide o výsek, detail. V Akage no Anne nie je nikdy zanimované celé prostredie, ktoré postavy obklopuje. Ak chcú autori poukázať na živú (pohyblivú) prírodu, ukážu divákovi detail - listy stromov, púčiky kvetov, hladinu vody.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 ┼Raven Sammael Renkse┼ | Web | 30. listopadu 2016 v 19:06 | Reagovat

Dost dobrý článek, díky

2 Eliss | Web | 4. prosince 2016 v 11:32 | Reagovat

Nádhera :O

3 Lokusta | 12. prosince 2016 v 13:44 | Reagovat

[1]: [2]: Vďaka za komentáre.

4 L | Web | 13. ledna 2017 v 20:00 | Reagovat

Osobne si myslím, že modernizovanie animácie má viacero rovín a "podrovín".

Keď som si spätne pustila Pokémonov (smej sa, ale na tom to viem najlepšie porovnať), nedokázala som ich pozerať hlavne kvôli animácii. A pritom ako malej mi prišla úplne v pohode.
Z novších anime som mala trochu problém už aj s Durarara!! - stále si myslím, že toto anime je malý míľnik v rámci japosnkej animácie.  
Toto však platí čisto na japonské anime, ktoré si ide vlastnou cestou.
V rámci európskych či mimo japonsko-kórejských animovaných filmov je to zase o niečom inom, už len preto, že využívajú iné techniky, často tradičnejšie. Tam mi prídu po vizuálnej stránke viac prepracovanejšie staršie diela.

Japonské animované seriály a filmy sa chrlia v neskutočných počtoch, majú množstvo dielov, preto rozumiem, že sa s nimi vizuálne nemôžu až tak vyhrať...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.